jozi

Matke

Vždy, keď je chvíľa horúca,
ponúkaš nápoj lásky, ktorý mámi.
Do batôžteka poskrúcaš
bochníky chleba s vrúcnym požehnaním,

by naše kroky stále šli
za šťastím; zavše v ňom tvoj obraz hľadám.
Nebol som, mama, najlepší.
Rovnako si však mala všetkých rada.

Zostaneš ako pečať dní,
ktoré ti v očiach zreli trochu zvláštne.
Otec sa pohnúť nemohli...
vojna im do rán napísala básne.

Vždy, keď je chvíľa horúca
a nápoj lásky opojne ma mámi,
spomienky vo mne prebúdza
dedinská žena
v chyžke pod horami.

2.

Štvorlístky šťastia…

Viem, všetky mamky sú tak statočné,
štvorlístky šťastia by nám podať chceli.
Ich slovo stále rovnako v nás znie
na začiatku ciest, a či sme už v cieli.
Veď udržiava v nás ten silný prúd,
ktorý nás ženie ponad virvar sveta
a občas dá nám v láske spočinúť,
i vychutnať si krásne chvíle leta;
či koláč, čo nám v ústach nezhorkne.
Stále nás bude sprevádzať tá vôňa
– na vrchole i v najspodnejšom dne
nás pritúli ich láska – v nej sme doma.
Hľadáme v sebe čosi, čo v nás plesá,
a možno to nás dvíha ku nebesiam...

3.

Tmavý tieň

Si tam, kam ja len občas chodím:
– v nemocnici, či v kostole.
Čakám na teba – toľko hodín,
musím sa mať na pozore.
Viem, že ťa občas tajne hladí
z ďalekej diaľky tmavý tieň.
Vystiera ku mne svoj háv hadí
a teší sa, keď neprídem...
Som tu a ty vieš, že tam nesmiem,
čudesnú to má zápletku.
Výčitky, čo má, nie sú čestné,
ja netúžim po majetku.
Si tam a isto na mňa čakáš,
Slnko sa češe pohorím.
Zviedla nás cesta krivoľaká!
V diaľke na teba myslí – syn…


4.

Počkaj, mama…

na dlaniach vráskavých
sa zapísali rôčky
len šepot víchrice
nás občas prebudí

niekedy napíšem
iba tak
– nenáročky
a občas nájdem sa
v dave sám – bez ľudí...
...
slnko sa smeje
ale my plačeme
do ticha
- striedame sa
v návštevách
a bdieme
na stráži
- spíš pokojne
a možno
sa ti snívame
počkaj chvíľu
a prídem za tebou
- ešte pár hodín
počkaj
mama…
----------------------


5.

Chladný dotyk

Slová sa skryli
a slnko ukazuje zuby
zubatá sa tmolí
po okolí
a ja mám smútok
v duši
Teplo sa oblečte
aby vás nepohladila
smrtka svojím
chladným
dotykom...
Vravievala
stále!
-----------------------------


6.

Tvoje požehnanie

Ďakujem všetkým
za úprimné slová
Za svetlo ktoré svieti
v temnotách
Tiež som si z neho
na ťažšie dni schoval
a spolu s vami
prekonávam strach

Veď vesmír je tak
nekonečne šíry
Neverím že z nás
dačo odíde
keď celý život
sme k sebe vždy milí
a lásku nemali sme
iba na prídel

Ale v nás hriala
a stále v nás vanie
Vidím tvoj kríž
a tvoje požehnanie

čo si mi dala
priamo na čelo
hoć ma to vtedy
veľmi bolelo

lebo som nechcel
uveriť ti - viem
že ťa už k sebe
pozývala zem

keď prežíval som
posledný deň s tebou
Lebo teba už
pozývalo nebo...

7.

Mamke...

Odišla
V zemi jej ticho sa vzmáha
Slzy mi blúdia smutne po tvári
Odišla
Tá čo bola pre mňa drahá
a ja sa bojím vína v pohári

Večer je
Iba sviečka so mnou bliká
Bolesť je príliš čerstvo otupná.
Pokazila sa stará harmonika
a srdce zrazu pieseň nepozná

Chce sa mi kričať
Len tak do ticha.
Povedať ľuďom aký je svet márny.
Vypila všetku bolesť z kalicha
a ja sa smutne blížim ku hvezdárni

Hľadám tú hviezdu čo nás opäť spojí.
Odišla
Verím že sme navždy svoji.

Odišla.
Ako hviezda v nebi drieme.
Videl som ako zmizla v hĺbke zeme.


8.

Už nikdy nebude…


Svet sa mi smeje
Visí na slučke
Pozerám ako sa chce
v smútku zmárniť

Čakám že povie slová
sladučké
Ale môj smútok sa
mi javí márny

Len prázdno
Duša v smútku ešte dychá
Len čakanie
no viem že daromné

Opadla zo mňa
všetká moja pýcha
a podvedomie
ešte kričí nie

Ale viem
že už nikdy nebude
Ale viem
že mi život čosi vyrval

Trápim sa
ako v trápnom prelude
A život sa mi javí
ako virvár

čo núka bolesť
iba pre potechu
Chýbaš mi Kde si
Padám k nohám hriechu...

-----------------------------------

9.

Posledná kotva

Posledné rekviem
a už len ticho
Vnímam ťa ako sen
vnímam ťa s pýchou

Ešte nám slniečko
lúčami tlieska
a zem ťa prikryje
pokojom dneska

a radosť potichu
dá srdcu výtku.
Na trpkom kalichu
mám jazvu plytkú

ktorú mi dokážeš
vyliečiť sotva
Ale viem že to je
posledná kotva.


10.

Svojej mamke
i všetkým ostatným...


Neboj sa, mama, stále žijem s tebou
aj keď si dávno medzi hviezdami.
Spravila si mi už na zemi nebo
a čajík tvoj ma aj dnes omámi.


Veď robím si ho podľa teba vďačne
pri kvetoch našich starých čerešní.
Život sa končí skôr ako sa začne
a nikto si ho v sebe nezveční.


Tak prijmi aspoň pár slov, čo som stvoril
na ceste, ktorá skončí o pár dní.
Možno sa vrátiš ako meteorit.
Pripomenieš mi úsmev nezbedný,

keď prelomil som latu na záhradke.
Dosiahnuť som chcel na jahody sladké...


11.

Premena

Až v čase bez mamy
si neraz spomíname
na slovká čo boli
pre nás len málo známe

keď sme sa hanbili
lásku jej vyznať vskutku
Až keď sa zmenila
na prach či nezábudku

cítime dojatie
žmolíme v rukách skaly
a chceme uveriť
že sme ich milovali

A chceme zachrániť
vzťah čo nám dodal síl
aby ho sudca čas
po skalách roztrúsil...


12.

Žiara Slnka

Máš v očiach žiaru slnka
a hviezdy, ktorá hasne.
Odchádzam – tvár ti zvlhla
od prečítanej básne.
Svet miazgu z teba vysal
a vráskavou ťa spravil.
V rukách máš starý Misál,
upíjam z tvojej kávy...
Nad starým stromom v diali
sa choré mračno ženie!
Vždy sme ťa milovali
– vďaka za rozhrešenie...